| RECENZIE | FUTBAL | FUTBALOVÉ VIDEÁ | GAME MAKER |
Hermann Maier
Hermann Maier, slávny rakúsky lyžiar, ktorý takmer prišiel o svoju pravú nohu pri dopravnej nehode
, sa spätne vo svojej knihe "Preteky môjho života" vracia k svojim úspechom a pádom.
Chce však najmä pomôcť ľuďom s podobným nepriaznivým osudom, chce im povedať, aby sa nevzdávali,
nestrácali nádej a bojovali až do konca.
Hermann sa narodil 7.12.1972 v rakúskom mestečku Flachau. Vyučil sa za murára, no v zimnom období si privyrábal ako lyžiarsky inštruktor. Do lyžiarskeho kolotoča nastúpil pomerne neskoro, až keď mal 22 rokov. Nesmrteľným sa stal na ZOH v Nagane 1998. V zjazde zaznamenal "pád storočia" (obrázok), z ktorého, našťastie, vyviazol len s drobnými odreninami. V rozpätí nasledujúcich šiestich dní získal dve zlaté olympijské medialy - z obrovského a superobrovského slalomu a stal sa tak jednou z najväčších hviezd olympiády.
V rokoch 1998, 2000 a 2001 sa stal víťazom Svetového pohára (čiže sa stal najúspešnejším lyžiarom sezóny).
No v auguste 2001 pri ceste na motorke utrpel vážnu nehodu, keď pri predbiehaní si ho nevšimol vodič auta.
"Ležal som v priekope a držal si stehno. Jednu tensiku mi vyšmarilo preč, videl som iba roztrhanú ponožku. To nevyzerá dobre! Predkolenie iba na zopár vláknach! Bol som v šoku. Čo som v tej chvíli cítil? Ťažko opísať. Najprv som skúšal pohnúť prstami. Vedel som: ak toto ešte funguje, tak telo muselo zostať celé, prinajmenšom si to odnieslo zopár nervov a zopár svalov. Oukej, to klape. Po prvý raz som si vydýchol, lebo som vedel, že chrbát neutrpel!"
Lekári zvládli následnú operáciu, no najťažšie chvíle prišli pri liečení a návrate do normálneho života. No tu mu pomohla jeho tvrdohlavosť, psychická odlonosť a obrovská chuť bojovať a nikdy sa nevzdávať. Na olympidáu v Salt Lake City napokon nepocestoval, pretože napriek tréningu ešte nebol úplne fit.
Na svahy sa však nakoniec po rôznych trampotách 14.1.2003 vrátil, a hoci bol v prvých pretekoch
diskvalifikovaný, trinásť dní po svojom návrate oslavoval v rakúskom Kitzbüheli víťazstvo v superobrovskom
slalome. V sezóne 2004 sa opäť stal víťazom Svetového pohára a na MS 2005 vybojoval zlato. Čo predvedie
na olympiáde v Turíne???
Herminátor, čo je prezývka vďaka priateľstvu s Arnoldom Schwarzenegrom, niekedy svoju energiu uvoľní zlým spôsobom, dvakrát ho zatkla polícia, no išlo len o drobné bláznovstvá, ktorým výrazne pomohol aj alkohol.
Havária nič nezmenila na tom, že stále si rád zajazdí na motorke či vyskúša nejaký extrémny šport - napr. potápanie sa so žralokmi. Počas vynútenej "prestávky" sa naučil lietať na vrtuľníku.
Takto v kocke vyzerá život jednej športovje legendy, ak vás príbeh zaujal, odporúčam vám prečítať si už spomínanú publikáciu.
hore
Hermann sa narodil 7.12.1972 v rakúskom mestečku Flachau. Vyučil sa za murára, no v zimnom období si privyrábal ako lyžiarsky inštruktor. Do lyžiarskeho kolotoča nastúpil pomerne neskoro, až keď mal 22 rokov. Nesmrteľným sa stal na ZOH v Nagane 1998. V zjazde zaznamenal "pád storočia" (obrázok), z ktorého, našťastie, vyviazol len s drobnými odreninami. V rozpätí nasledujúcich šiestich dní získal dve zlaté olympijské medialy - z obrovského a superobrovského slalomu a stal sa tak jednou z najväčších hviezd olympiády.
V rokoch 1998, 2000 a 2001 sa stal víťazom Svetového pohára (čiže sa stal najúspešnejším lyžiarom sezóny).
No v auguste 2001 pri ceste na motorke utrpel vážnu nehodu, keď pri predbiehaní si ho nevšimol vodič auta.
"Ležal som v priekope a držal si stehno. Jednu tensiku mi vyšmarilo preč, videl som iba roztrhanú ponožku. To nevyzerá dobre! Predkolenie iba na zopár vláknach! Bol som v šoku. Čo som v tej chvíli cítil? Ťažko opísať. Najprv som skúšal pohnúť prstami. Vedel som: ak toto ešte funguje, tak telo muselo zostať celé, prinajmenšom si to odnieslo zopár nervov a zopár svalov. Oukej, to klape. Po prvý raz som si vydýchol, lebo som vedel, že chrbát neutrpel!"
Lekári zvládli následnú operáciu, no najťažšie chvíle prišli pri liečení a návrate do normálneho života. No tu mu pomohla jeho tvrdohlavosť, psychická odlonosť a obrovská chuť bojovať a nikdy sa nevzdávať. Na olympidáu v Salt Lake City napokon nepocestoval, pretože napriek tréningu ešte nebol úplne fit.
Na svahy sa však nakoniec po rôznych trampotách 14.1.2003 vrátil, a hoci bol v prvých pretekoch
diskvalifikovaný, trinásť dní po svojom návrate oslavoval v rakúskom Kitzbüheli víťazstvo v superobrovskom
slalome. V sezóne 2004 sa opäť stal víťazom Svetového pohára a na MS 2005 vybojoval zlato. Čo predvedie
na olympiáde v Turíne???
Herminátor, čo je prezývka vďaka priateľstvu s Arnoldom Schwarzenegrom, niekedy svoju energiu uvoľní zlým spôsobom, dvakrát ho zatkla polícia, no išlo len o drobné bláznovstvá, ktorým výrazne pomohol aj alkohol.
Havária nič nezmenila na tom, že stále si rád zajazdí na motorke či vyskúša nejaký extrémny šport - napr. potápanie sa so žralokmi. Počas vynútenej "prestávky" sa naučil lietať na vrtuľníku.
Takto v kocke vyzerá život jednej športovje legendy, ak vás príbeh zaujal, odporúčam vám prečítať si už spomínanú publikáciu.
Preteky môjho života - desatoro úspechu
- Vždy si stanov cieľ! Formuluj ho tak, aby si ho nikdy nestratil zo zreteľa, napr. lyžiarsky návrat.
- Priprav si plán a splň ho! S vôľou, ctižiadostivosťou a dôsledne tvrdou prácou sa dá presadiť každý realistický zámer.
- V pokoji drieme sila! Otrepaná fráza, že menej je niekedy viac, má niečo do seba.
- Kráčaj svojou vlastnou cestou! Existuje veľa ciest, ktoré vedú hore. Iba si musíš nájsť tú svoju a za ňou si stáť. Istá porcia egoizmu pritom neuškodí.
- Udrž si svoju osobitosť!
- Dôveruj svojim silným stránkam! Nestavaj nikdy na slabinách druhých.
- Ver si!
- Buď priekopníkom! Iba ten, kto je schopný vkročiť na neprebádaný terén, dôjde ďalej než ostatní.
- Buď úprimný - aj k sebe samému! Kto robí chyby, musí si ich aj priznať.
- Všetko sa v živote vracia!
hore